Sigmund Freud (1856-1939)

Sigmund Freud bol neurológom z konca 19. a začiatku 20. storočia. Je všeobecne uznávaný ako otec modernej psychológie a hlavný vývojár procesu psychoanalýza .

Skorý život

Sigmund Freud sa narodil v moravskom Freibergu v roku 1856, najstaršie z ôsmich detí. Keď mal Freud štyri roky, jeho rodina sa presťahovala do Viedne. Študoval na prípravnej škole v Leopoldstadte, kde vynikal v gréčtine, latinčine, histórii, matematike a prírodných vedách. Jeho akademická prevaha mu umožnila vstup na viedenskú univerzitu ako sedemnásťročný. Po dokončení pokračoval na lekársky diplom a doktorát z neurológie.

Freud sa oženil s Martou Bernaysovou v roku 1886 a páru sa narodilo šesť detí. Najmladšie z Freudových detí, Anna Freudová , sa stala vplyvnou psychologičkou a horlivou obhajkyňou teórií svojho otca.

Profesionálny život

Po práci s Josephom Breurom vo viedenskej všeobecnej nemocnici odcestoval Freud do Paríža, aby študoval hypnózu pod vedením Jean-Martina Charcota. Keď sa nasledujúci rok vrátil do Viedne, Freud otvoril svoju prvú lekársku prax a začal sa špecializovať na mozgové a nervové poruchy. Freud čoskoro zistil, že hypnóza je neúčinná metóda na dosiahnutie požadovaných výsledkov, a začal so svojimi pacientmi zavádzať formu terapie hovorením. Táto metóda sa stala uznávanou ako „hovoriaca liečba“ a cieľom bolo povzbudiť pacienta, aby sa zapojil do liečby v bezvedomí myseľ a uvoľniť potlačenú energiu a emócie v nej. Freud túto funkciu nazval represiou a mal pocit, že táto činnosť bráni rozvoju emočnej a fyzickej funkčnosti, ktorú označoval ako psychosomatický . Prvok využívania hovorovej terapie sa nakoniec stal základom psychoanalýzy.

Príspevok k psychológii

Freud silno čerpal z dôrazu filozofov ako napr Nietzsche , Dostojevskij a Kant. Freudove teórie aj naďalej ovplyvňujú veľkú časť modernej psychológie a jeho myšlienky rezonujú aj v celej filozofii, sociológii a politológii, napríklad u mysliteľov ako napr. Jacques Lacan a Karl Marx vo veľkej miere čerpajúci z freudovských teórií. Freudov dôraz na skorý život a snaha o potešenie sú možno jeho najvýznamnejšie príspevky do psychológie. Aj súčasní psychológovia, ktorí sa dištancujú od Freudových teórií, sa často zaujímajú o skorý život klienta a vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Medzi najvýznamnejšie teórie Freuda patria:

• Rozvoj nevedomých a vedomých myslí.Freud tvrdil, že myseľ pozostáva z vedomej mysle, ktorá obsahuje myšlienky a viery, ktoré si uvedomujeme. Naopak nevedomá myseľ je úložiskom potlačených spomienok a nevyjadrených túžob a problémy s nevedomou mysľou môžu viesť k problémom správania a emočnej regulácie.
• Štrukturálny model osobnosti.Na základe svojej teórie nevedomej mysle vyvinul Freud koncepcie id , ego a Super ego . Ego je každodenná osobnosť, ktorú predstavujeme svetu, ale predstavuje iba zlomok skutočného ja človeka. Superego naopak slúži ako akési svedomie a internalizuje morálne, sociálne a kultúrne normy. ID je primitívna štruktúra hľadajúca potešenie, ktorá je prítomná pri narodení. Tvorí základ človeka osobnosť a nevedomé túžby môžu vysvetliť zdanlivo nevysvetliteľné správanie.
• Fázy psychosexuálneho vývoja.Tieto stupne, ktoré zahŕňajú orálne, análne, genitálne, latentné a falické štúdie, predstavujú rôzne stupne vývoja dieťaťa, počas ktorých má dieťa hlavnú psychologickú úlohu, ktorú musí dokončiť. Primárnou úlohou análneho štádia je napríklad toaletné cvičenie. Neschopnosť kompetentne dokončiť dôležitú vývojovú úlohu môže viesť k neskorším psychologickým problémom súvisiacim s touto etapou. Napríklad z detí, ktoré majú počas tréningu na toalete problémy, môžu vyrásť dospelí jedinci, ktorí sú análni. Jednou z najpopulárnejších a najdiskutovanejších subteórií vo fázach psychosexuálneho vývoja je Oidipalov komplex . Počas tejto vývojovej výzvy je syn incestne priťahovaný k matke a cíti súperenie so svojím otcom. Túto výzvu musí vyriešiť identifikáciou so svojím otcom.
• Pojem obranné mechanizmy.Freuda obranné mechanizmy —Ktoré sú stále súčasťou súčasnej psychológie - sú nástrojmi nevedomej mysle, ktoré sú navrhnuté tak, aby zmenili realitu tak, aby sa zabránilo bolesti a utrpeniu. Represia je napríklad tendencia zabúdať na znepokojujúce udalosti projekcia je tendencia premietať svoje vlastné vlastnosti na niekoho iného. Freudove obranné mechanizmy ďalej rozvíjala a kodifikovala jeho dcéra Anna Freud.
• Výklad snov.Freud tomu veril sny sa dali interpretovať zhromaždiť dôležité informácie o psychológii a osobnosti človeka a veril, že sny často slúžia ako pomôcky na splnenie priania.

Freud hral kľúčovú úlohu v populárnej kultúre. Napríklad obrázky pacienta ležiaceho na gauči sú narážkami na Freuda. Jeho poznámka: „Cigareta je niekedy iba cigarou“ sa stále niekedy používa na označenie toho, že nie každá činnosť má hlboký psychologický význam. Freudovské pošmyknutia navyše nastanú, keď človek povie, čo si jeho nevedomá myseľ myslí alebo po čom túži. Napríklad žena môže povedať: „Chcem, aby bol môj bývalý priateľ mŕtvy“, keď chcela povedať: „Chcem, aby bol môj bývalý priateľ späť.“

Neskôr Život a dedičstvo

Freud dostal rakovinu v roku 1923 a zomrel o šestnásť rokov neskôr. O jeho myšlienkach sa diskutuje dodnes a jeho techniky a interpretácie sú všeobecne prijímané ako základ modernej psychoanalýzy. Sigmund Freud je považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v histórii psychológie.

Knihy od Sigmunda Freuda

• Štúdie o hystérii(s Josefom Breuerom, 1895)
• Výklad snov(1899)
• Psychopatológia každodenného života(1901)
• Tri eseje o teórii sexuality(1905)
• Vtipy a ich vzťah k nevedomiu(1905)
• Klam a sen v Jensenovej Gradive(1907)
• Totem a tabu(1913)
• O narcizme(1914)
• Úvod do psychoanalýzy(1917)
• Princíp potešenia(1920)
• Ego a id(1923)
• Budúcnosť ilúzie(1927)
• Civilizácia a jej nespokojnosti(1930)
• Mojžiš a monoteizmus(1939)
• Náčrt psychoanalýzy(1940)
• Kompletné listy Sigmunda Freuda Wilhelmovi Fliessovi(1986)
• Štandardné vydanie úplných psychologických diel Sigmunda Freuda(1999)