Motivácia

Motiváciaje hnacou silou, ktorá určuje veľkú časť nášho správania. Naše túžby nás môžu motivovať, aby sme konali pozitívne a negatívne. V psychoterapii sa motivácia používa na povzbudenie ľudí k pozitívnym zmenám správania v ich živote.

Ako zvýšiť motiváciu

Možno sa chcete presťahovať do nového mesta alebo začať novú kariéru. Možno vás už unavuje pocit, že ste zaťažení ničivými návykmi, ako je nadmerné prejedanie sa alebo pitie, a chceli by ste sa posunúť k spôsobu, ktorý je vyváženejší a zosúladený s dobrým zdravím a emocionálnou stabilitou. Možno chcete ukončiť vzťah alebo posunúť súčasný vzťah na novú úroveň záväzku. Bez ohľadu na vonkajšie vedenie a smerovanie je najsilnejším miestom, kde využiť motiváciu, svoje vnútro.

Introspektívne činnosti ako denník, meditácia a výroba tabúľ vízie môže pomôcť prepasírovať mentálny neporiadok a zamerať sa na konkrétnu túžbu alebo cieľ. Ak máte jasný vizuálny obraz o tom, čo chcete vo svojom živote vidieť, často to oheň rozdúchava a posilňuje celkové odhodlanie ho dosiahnuť.

Nech už je váš cieľ akýkoľvek, ak už bude stanovený, motivácia uskutočniť ho vo vašom živote má tendenciu prirodzene nastupovať. V závislosti od typu osoby sa však bude líšiť váš spôsob, ako udržať počiatočný príval motivácie.

U bytostne motivovaných ľudí má dosahovanie osobných cieľov tendenciu postupovať hladko bez väčšieho vplyvu alebo zásahov zo strany okolia. Je to hlavne preto, že vnútorná motivácia nie je spojená s ničím mimo seba, čo človeka často necháva pevným a neochvejným v jeho prenasledovaní. Tento vrodený zmysel pre smerovanie cieľov však nepríde každému ľahko a jeho vývoj si môže vyžadovať určité odhodlanie, prax a vonkajšiu pomoc.

Pre tých, ktorí sú viac externe motivovaní prírodou, alebo ktorí sa ocitnú silne ovplyvnení a motivovaní ľuďmi a environmentálnymi prvkami, ktoré ich obklopujú, je často nevyhnutná podpora pri ceste k požadovanému cieľu.

Tu môže byť pomoc terapeuta neoceniteľná. Skupinová terapia je ďalšou metódou na efektívne udržanie motivácie. Získanie podpory od ostatných, ktorí sa podobne snažia uskutočniť zmeny v ich živote, vám nielen dáva zodpovednosť za ne, ale poskytuje aj skupinu dôveryhodných jednotlivcov, na ktorých sa môžete obrátiť, keď narazíte na nízke body.

Motivačná terapia

Pri riešení problémov spojených s zotavením sa z problémov, ako je zneužívanie návykových látok, je bežným psychoterapeutickým prístupom motivačná terapia. Táto metóda povzbudzuje osobu, aby považovala svoje zneužívanie návykových látok alebo iný deštruktívny zvyk za negatívne, a zameriava terapeutické sedenia na to, aby v človeku vzbudili túžbu po pozitívnych zmenách správania.

Skutočná motivácia si vyžaduje istý čas, kým sa rozvinie, najmä ak niekto už dlhšiu dobu funguje určitým spôsobom. Model Fázy zmeny, ktorý vypracovali James Prochaska a Carlo DiClemente koncom 70. a začiatkom 80. rokov, sa často používa ako nástroj pre psychoterapeutov a ľudí hľadajúcich trvalé zmeny vo svojom živote - najmä v súvislosti so závislosťou. Tento model je rozdelený do siedmich etáp:

1. predkontemplácia
2. rozjímanie
3. príprava
4. akcia
5. údržba
6. relapsu alebo recyklácie
7. ukončenie

Osoba hľadajúca zmenu v zásade vyžaduje veľa kognitívno-behaviorálnej práce; musí byť otvorený posunu v perspektíve a s vedením a pomocou terapeuta sa stanoví akčný plán. Záväzok k tomuto plánu je kľúčový a nie je nezvyčajné, že človek trochu ustúpi pred úplným uskutočnením požadovaných zmien. Najpravdepodobnejšie budú tí, ktorí majú okrem pevného terapeutického vzťahu silnú sieť externej podpory.

Motivačné rozhovory

Motivačný rozhovor, ktorý vyvinuli psychológovia William R. Miller a Stephen Rollnick, predstavuje poradenský prístup zameraný na kultiváciu vnútornej motivácie u osoby hľadajúcej pozitívnu zmenu správania, ako je chudnutie, prestať fajčiť alebo okrem iného upustiť od alkoholu a drog. Vnútorná motivácia pochádza z vnútra a nezávisí od externých ľudí alebo okolností. Preto pri motivačnom pohovore terapeut vystupuje ako sprievodca, využíva otvorené otázky, reflexívne počúvanie a potvrdenia viesť osobu na miesto vnútorného poznania a porozumenia (Sincero, 2012).

Terapeut i klient často budú čeliť odporu voči zmenám, keď sa ponoria hlboko do koreňov nežiaduceho správania. Zmäkčiť odpor človeka, nerozsudkový prístup a empatia sú neoddeliteľnou súčasťou úspechu motivačného pohovoru. Terapeut musí byť schopný vkročiť do sveta človeka, porozumieť tomu, čo si myslí a cíti, a potom ho o tom uistiť prostredníctvom nerozhodného reflexívneho počúvania.

Reflektívne počúvanie je podobné ako aktívne počúvanie v tom, že spočíva v použití verbiage na vyjadrenie osoby, ktorú je počuť: „Vzhľadom na to, že sa cítite takto, možno budete chcieť ...“ (Resnicow a McMaster, 2012). Vytvára sa atmosféra bezpečia, v ktorej má človek pocit, že na jeho myšlienkach záleží. Podporuje tiež autonómiu v procese liečenia, pretože si vytvára silnejší pocit sebauvedomenia a dôvera .

Ďalším dôležitým aspektom motivačného pohovoru je pomôcť človeku rozlíšiť medzi tým, kým je a kým chce byť: identifikácia „ideálneho ja“ verzus „skutočné ja“ (Sincero, 2012). Akonáhle je to preskúmané, zistené, prijaté a je zjavná nezávislá motivácia zo strany osoby hľadajúcej zmenu, terapeut mu môže pomôcť pri uskutočňovaní realistického plánu prechodu od nežiaducich vlastností a správania k želaným.

Referencie:

1. Resnicow, K. a McMaster, F. (2012, 2. marca). Motivačné pohovory: od podpory autonómie prechádzame od prečo k tomu. International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity, 9:19. doi: 10.1186 / 1479-5868-9-19. Zdroj: http://www.ijbnpa.org/content/9/1/19
2. Sincero, S. M. (2012, 9. januára). Motivácia v psychoterapii. Obnovené z http://explorable.com/motivation-in-psychotherapy

• Sapna_S

  10. apríla 2019 o 2:35

  Pekný motivačný blog ... Skutočne užitočné.